V dňoch 4. 6. v Považskej Bystrici a 5. 6. v Dolnom Kubíne sa uskutočnili odborné metodické workshopy v rámci projektu ITVAS. Tieto školenia úspešne doplnili českú časť série, ktorá prebiehala 3. 6. v Břeclavi a 8. 6. v Ostrave. Program bol určený pre učiteľov telesnej a športovej výchovy, trénerov a asistentov pedagóga, ktorí si prišli v praxi vyskúšať, ako rôzne športové a pohybové aktivity prispôsobiť pre deti s rôznorodými potrebami. Hlavným ťažiskom celého programu bolo osobné testovanie hier priamo na palubovke. Účastníci nezostali v roliach pozorovateľov, ale sami si odohrali celú radu modifikovaných aktivít. V dopoludňajšom bloku sa zoznámili s dynamickým formátom Ultimate Frisbee, kde si overili, ako absencia rozhodcov núti hráčov k samostatnému riešeniu situácií. Následne sa presunuli k tradičnej hre Fuli Fuli, na ktorej lektori demonštrovali možnosti okamžitej úpravy pravidiel za chodu podľa zloženia tímu. Popoludní potom učitelia sami v rámci skupinovej práce upravovali klasické školské športy a naháňačky podľa modelu STEP.
Medzi účastníkmi panovala skvelá, otvorená a energická atmosféra. Učitelia a tréneri veľmi oceňovali, že školenie nebolo teoretickou prednáškou, ale čisto praktickým zážitkom. Možnosť zažiť dynamiku hier na vlastnej koži im priniesla množstvo „AHA momentov“ – najmä keď videli, ako drobná zmena herného priestoru alebo úprava športovej pomôcky dokáže okamžite zapojiť aj žiakov, ktorí inak často zostávajú sedieť na lavičke. Podľa ohlasov si účastníci odniesli veľkú porciu inšpirácie, nové námety do výučby a predovšetkým istotu, ako s adaptovanými hrami v bežných hodinách telesnej výchovy pracovať.

V dňoch 19.-20. marca prebehli ako súčasť vzdelávania "Inkluzívna telesná výchova ako predpoklad zdravej spoločnosti" úvodné workshopy pre prihlásených pedagogických pracovníkov. Prebehli na dvoch miestach, podľa príslušnosti ku kraju. Pre žilinský kraj sa hostiteľom stala ZŠ Martina Kukučína v Dolnom Kubíne a pre trenčiansky kraj ZŠ Školská 10 v Považskej Bystrici. Obidve školy sú priamo zapojené do vzdelávania, navyše na nich pôsobia učitelia telesnej výchovy, ktorí sú do projektu zapojení priamo už od začiatku ako spolupracujúci pedagogickí pracovníci, poskytujúci dôležitú spätnú väzbu pri tvorbe obsahu a foriem vzdelávania.

19. marca sa v Dolnom Kubíne stretla vyše dvadsiatka pedagogických pracovníkov a od prvej chvíle bolo organizátorom jasné, že je to veľmi aktívna a energická skupina. O to ľahšia bola spolupráca s nimi s pohľadu našich odborníkov, ktorí workshop viedli. Jednotlivými praktickými aktivitami účastníkov viedli skúsení vysokoškolskí pedagógovia Dagmar Nemček a Stanislav Kraček. Podľa potreby ich vhodne dopĺňali prizvaní APA konzultanti Pavol Harminc a Lukáš Zmeškal a koordinátor za SPV Pavel Bílik. Bola radosť sledovať záujem zúčastnených pedagogických pracovníkov, ktorí veľmi aktívne reagovali v rámci jednotlivých praktických ukážok i v neformálnych diskusiách. Vo veľmi podobnom duchu sa niesol následný workshop, ktorý sa uskutočnil o deň neskôr 20. marca v Považskej Bystrici.

Úraz, který obrátil život naruby

„Spadl jsem z výšky, rozdrtil si obratel a skončil na vozíku. Najednou jsem nedošel ani na záchod, měl jsem permanentní katetr a nešlo nic. Manželka byla doma s malým dítětem.. Nebýt rodiny a přátel, kteří se složili a posílali mi peníze, nepřežil bych to.“
Dlouhé měsíce strávil v nemocnicích a rehabilitačních centrech. „V Kladrubech jsem byl schopen ujít pár kroků, ale byl jsem vyčerpaný, zpocený až na zadku. Musel jsem se učit znovu chodit. Byly dny, kdy jsem nevěřil ničemu. Ale měl jsem jasný cíl – zase budu lézt.“

Soucit škodí, respekt posouvá

„Lidi často na první pohled ani nepoznají, že mám postižení. Dokud nevidí, že nevyskočím ani 20 centimetrů. Ale nejhorší je soucit. Když někdo přijde a řekne: ‚Ty chudáku.‘ To je pro mě největší urážka. Říkám jim: jediný chudák jsi ty, pokud takhle koukáš na svět.
Potřebujeme empatii a respekt. Empatie je pochopit limity a nabídnout podporu. Soucit je litovat, a to člověka srazí na dno. A taky potřebujeme černý humor. Ten mě držel nad vodou – a drží vlastně dodnes.“